Hokejový rok 2011 sa pre prípravku 3,4 začal hneď začiatkom januára priateľským zápasom-odvetou v Novom Meste nad Váhom. Chlapcov do boja viedol asistent trénera Peter Blišťan za pomoci vedúceho mužstva Martina Sandtnera. Čím motivovali chlapcov v povianočnom čase nikto netuší, ale hrali s nasadením ako by im nasľubovali hory-doly. Určite chceli zmazať prehru, ktorú predtým utrpeli na domácom ľade a chceli dokázať, že sa zlepšili a niečo nové i naučili. Celý zápas nás naťahovali, chvíľu   vyhrávali potom vyrovnali skóre a zase si spravili náskok. No a nakoniec? Nakoniec  to skončilo remízou. Bohužiaľ strelcov gólov si po tak dlhej dobe nepamätám, ale snažili sa všetci ako jeden team!! 

Potom nasledoval zápas so silnejším a vyzretejším súperom ako bolo Nové Mesto, na svojom ľade nás čakala Trnava. Tu si chlapci zahrali hokej na tretinky, tak ako boli zvyknutí. Rodičia neočakávali žiaden zázrak, veď naposledy sme si odviezli domov pekne veľkú nálož. Hralo sa s letmým striedaním, na čo si v minulosti chlapci už zvykli a tak  ich to nezaskočilo, ba naopak, hneď jak skočili  ľad brali puk a snažili sa útočiť na súperovu bránku. Proste a jednoducho to boli úplne iní hráči ako naposledy. Doma nechali strach, neistotu, niektorí dokonca aj lenivosť a hrali ako malí veľkí hokejisti. Možno to spôsobili aj sľúbené „hambáče v mečkáči“, ale vždy predsa platilo nepísané pravidlo, že účel svätí prostriedky. Z Trnavy sme odišli s výhrou  7:0.

No najväčšou skúškou našich nádejí bol nedávno konaný ORANGE TURNAJ v Trenčíne. Bohužiaľ sme nastúpili oslabení o chorých spoluhráčov a proti veľmi kvalitným súperom. Kto čítal výsledky na stránke šhk vie, že v našej skupine boli Slovan Bratislava a Topoľčany, v druhej skupine bol Trenčín, Partizánske a Skalica. 

V prvom zápase nás čakali Topoľčany, ktoré ani neboli herne oveľa lepšie, skôr to vyzeralo tak, že tu chýbala motivácia „hambáčmi“ z Trnavy. Chlapci prvý zápas, nielen podľa môjho názoru, odflákali, nehrali naplno alebo im to proste nešlo.

Druhý zápas so Slovanom Bratislava  chlapcov síce prebral, ale súper bol herne vyspelejší a lepší. No s čistým svedomím môžem povedať, že sa snažili, aby tú výhru Bratislavčania nedostali tak úplne zadarmo. Bohužiaľ sa nám podarilo vstreliť len (alebo aspoň) jeden gól.

Posledný zápas so Skalicou preveril a posilnil nervovú sústavu všetkých rodičov ( nás i Skaličanov). Chlapci hrali ako urvaní z reťaze ( asi ich vzpružil veľmi dobrý obed), chvíľu vyhrávali, chvíľu prehrávali, ani sami sme nevedeli ako na tom vlastne sme, pretože výsledky sa na svetelnú tabuľu sa zapisovali len v polčase a po zápase.  No konečný výsledok na svetelnej tabuli nás veľmi potešil, neskončili sme na turnaji poslední.

A o kom tu píšem? Sú to : Blišťan, Ferech O., Ferech M., Macháč, Janžo, Žiška, Putera, Kalnický, Beňačka, Rychtárik M., Vrábel, Matečný, Adamčík, Keprt E., Sandtner, Hagara – naše hviezdičky z P3,4. V niektorých zápasoch „hosťovali“ Sýkora A. a Ferkodič M.