2.2.2011

„Zodpovednosť ma vždy lákala"

Dialógy s rozhodcami sú na Hokejportáli v tejto sezóne už zaužívanou tradíciou. A teraz, ľudovo povedané, prichádza ďalší pán na holenie. V slovenskej extralige už stálica, na medzinárodnej scéne takisto veľmi uznávaný arbiter. Veď napokon viedol finále posledného svetového šampionátu a také čosi sa nezveruje do rúk hocikomu. Áno, hádate správne. Slovo dostáva Vladimír Baluška.

Pán Baluška, vy ste medzi rozhodcami tak trochu výnimka, lebo hokej ste nehrávali, je tak?

„Dobre hovoríte, na dorasteneckej ani na žiackej úrovni som hokej nehral. Nechodil som do športovej školy. Hokej som hrával ako úplne maličký, v prípravke som sa naháňal za pukom, no od nejakého piateho, šiesteho ročníka som sa už tomuto športu nevenoval.“

Ako vlastne prišlo k myšlienke, že rozhodcovská píšťalka je to pravé orechové?

„V každom prípade som mal túžbu stať sa rozhodcom. Cítil som vnútorné presvedčenie, že chcem skúsiť, o čom vlastne táto funkcia je. Spočiatku som presne nevedel,  aká cesta ma čaká. Začal som teda zisťovať, najprv ma usmernili na regionálnom zväze, povedali mi, že rozhodcom sa môžem stať až po dovŕšení 18-tich rokov. Oboznámili ma, čo všetko musím predtým absolvovať, naučiť sa pravidlá, vedieť základné veci, zakúpiť si výstroj pre rozhodcu. Mohol som prísť, bratislavský zväz mi dal šancu, začal som pôsobiť na mládežníckom poli, no a práca sa mi zapáčila.  Venoval som sa tomu intenzívnejšie, chodil na tréningy so žiakmi, pripravoval som sa fyzicky, vedomostne, korčuliarsky, asi tak ako každý, kto chce v niečom napredovať.“

Spomínate výstroj pre rozhodcu, fanúšikovia možno nevedia, čo nosí rozhodca okrem viditeľných vecí.

„Pravidlá ľadového hokeja prikazujú, čo rozhodca musí mať ako minimálny výstroj. Sú to korčule, čierne nohavice, pásikavý dres, čierna prilba s plexisklom a samozrejme píšťalka. Ostatné je na samotnom rozhodcovi, ale aj arbitri sú už v dnešnej dobe veľmi dobre chránení. Aj rozhodca je súčasť zápasu a potrebuje chrániť svoje zdravie. Máme preto chrániče nôh i lakťov, ale aj vesty. Tie síce nie sú také pevné ako hráčske, sú iba z ľahkého molitanu, ale slúžia na to, aby tlmili prípadný pád na ľad, alebo náraz s hráčom.“

Poďme k vašej rozhodcovskej genéze, ako sa vyvíjala vaša kariéra až do dnešnej podoby?

„V regionálnych žiackych ligách rozhodovali dvaja rozhodcovia. Zároveň som teda bol čiarový i hlavný. Do celoslovenských súťaží som vstupoval ako čiaroví arbiter, pričom vždy som chcel byť hlavným rozhodcom. Tá zodpovednosť viesť hokejový zápas ma veľmi lákala. Ako čiarový rozhodca na pôde SZĽH sa hlavne od skúsenejších kolegov veľa naučíte. Prechod z čiary na post hlavného rozhodcu je potom jednoduchší. Čiarového rozhodcu som najprv robil v 2.lige, po roku som sa stal hlavným arbitrom v tejto súťaži, o rok to už bola 1.liga, no a potom prišla pozvánka na previerkový seminár extraligových rozhodcov. Po splnení kritérií, ktoré komisia stanovila, som dostal šancu pískať v extralige. Najprv toho bolo pomenej. Viac zápasov som trávil v nižšej súťaži, aby bol prechod kontinuálny.“

Keby vám na začiatku kariéry povedali, že raz budete viesť finále seniorských MS, brali by ste to vážne?

„Taký cieľ nemôže prísť hneď na začiatku. Možno krok po kroku sa to dá. Najprv chcete byť rozhodca a vždy sa dostávate po stupienkoch vyššie. Ešte pred pár rokmi bola cieľom extraliga, neskôr medzinárodné zápasy na mládežníckej úrovni, potom seniori a tak ďalej. Ciele musia byť postupné, ak sú však veľmi vysoké, je to pre vás motivácia navyše. Priznám sa ale, že o finále MS som v začiatkoch nikdy, naozaj nikdy ani len nesníval.“

Vaše výkony šli kvalitou výrazne nahor v pomerne krátkom čase . Čomu to môžete pripísať?

„Je to o individuálnom prístupe. Ja som vždy vedel, že keď si vytýčim vysoký cieľ, musím preň veľa urobiť. A tak sa aj stalo. Snažil som sa napredovať po všetkých stránkach. Chodil som kolegov sledovať na zápasy, po zápasoch bola vždy plodná diskusia s inštruktormi. Ich poznatky som sa snažil preniesť do ďalších stretnutí. To všetko vás, vrátane pribúdajúcich skúseností, posúva vpred.  Veľa vecí  som konzultoval aj s hráčmi a trénermi počas zápasov, snažil som sa na sebe pracovať, myslím si tiež, že som sa dokázal poučiť z chýb, ktoré sa v minulosti udiali. Ten rozhodca, ktorý časom robí menej a menej chýb, sa zaradí medzi lepších. Ale musím povedať, že rozhodca sa nemôže páčiť fanúšikom, respektíve tímom. To by bolo veľmi skreslené.“

Máte ešte nesplnený rozhodcovský sen?

„Absolvoval som veľa medzinárodných akcií, mám asi všetko, po čom som túžil. Samozrejme, asi pre každého rozhodcu v pozícii, akej som ja teraz, sú vrcholom olympijské hry. To by však bola špička toho ľadovca. Ja si naozaj vážim každú nomináciu na zápas. Či už je to na zápas extraligy, ale aj juniorskej extraligy. Tak ako som si to vážil kedysi. Nemať cieľ a netešiť sa z najbližšieho zápasu, ktorý ma čaká, by asi bolo to najhoršie. Ale vrátim sa k podstate otázky. Pýtate sa na nesplnený sen... Dobre, tak povedzme, že olympiáda. Na druhej strane, ja sa úprimne teším, že sa predstavím na blížiacich sa MS u nás.  Ale keď to aj nebudú MS seniorov, ja budem mať z toho vždy radosť. Tešil som sa aj na Spengler cup, kde som rozhodoval tesne pred koncom kalendárneho roka. Je to turnaj, na ktorý si rozhodcov pozývajú a to značí, že v zahraničí vás rešpektujú. Z toho mám ja dobrý pocit. Hlavné je zdravie, šťastie, ďakujem rodine. To všetko mi vytvára pocit, že sa teším na každý najbližší zápas.“

Aké je vaše civilné zamestnanie?

„Mnohí ľudia z hokejového prostredia, vrátané vás, to vedia.  Každý má svoju prácu a nechcem to spájať s rozhodovaním. Ten kto chce vedieť, tak vie čo robím. Robím to, čo som vyštudoval, ekonomická činnosť ma baví, ale s hokejom to nechcem spájať.“

Pred niekoľkými rokmi sme spolu absolvovali rozhovor a titulok článku vtedy znel „Arbiter Baluška chváli úroveň slovenského fanúšika.“ Stále to platí?

„Ja stále chválim úroveň fanúšika, ktorý sa vie na štadióne kultivovane správať a slušne povzbudzuje svoj tím. Dokonca sú aj takí, ktorí s tímom cestujú na súperove štadióny. U nás vie byť atmosféra fantastická, v dôležitejších zápasoch ešte graduje. Samozrejme, nájdeme na Slovensku aj iný typ fanúšikov, ktorí si na štadión prídu realizovať trochu zvláštne. Svoj nesúhlas dávajú najavo zbytočnými vulgarizmami. Alebo zahádzaním ľadovej plochy, možno je to prejav nesúhlasu, ale takýto „protest“ nepomáha ani hráčom, ani rozhodcom. V zahraničí, aj vďaka legislatíve okolo športu, sa takýto ľudia veľmi rýchlo identifikujú. Je to dobrý spôsob ako zamedzovať nedôstojnému správaniu. Ja sa inak cez zápas nerozptyľujem reakciami publika. Snažím sa sústrediť výlučne na zápas, nenechám sa ovplyvňovať a udržujem stálu koncentráciu.“

Poďakovali ste rodine, poviete o nej viac?

„Jednoznačne ďakujem mame, ktorá mi vytvorila prostredie, aby som mohol všetko zvládať. Pohodu mi vytvára rodina, bez nej by to bolo náročné. Doma sa dokážem pripraviť nielen na hokej, ale aj na pracovné záležitosti.“

Podľa týchto slov ešte manželku nemáte.

„Ete stále som slobodný. Mám naozaj málo voľného času. V budúcnosti, samozrejme, ako každý človek, túžim po založení vlastnej rodiny. Keď k tomu príde, určite by som jej chcel venovať čo najviac času. Spojiť dnes hokejovú prácu s rodinou je veľmi náročné.“

Čo s vami robí predstava, že finále najbližších MS povedie dvojica hlavných rozhodcov Ország – Baluška?

„Možno by som to nedával do tejto roviny. Na MS sa predstavia štyria slovenskí rozhodcovia a nemusíme to posúvať až do finále. Postavil by som to do roviny, že ak by štyria slovenskí rozhodcovia dokážu spolu odpískať zápas MS, bol by to pre mňa krásny zážitok. Ale ako som povedal, pre mňa je aj nominácia na MS „obrovská“ a teším sa  z nej.“

Nájdeme medzi zahraničnými rozhodcami vášho blízkeho kamaráta?

„Nemám nejakého výnimočného, hoci komunikujeme s viacerými. Veľa sa diskutuje. Ale len na odbornej úrovni.“

Na  Hokejportáli sme sa nedávno venovali predzápasovým rituálom. Máte nejaký?

„Nie, vôbec žiadny. Po príchode do rozhodcovskej kabíny sa snažím vyčistiť hlavu od všetkých starostí a zodpovedne sa pripraviť na zápas. Predzápasový rituál nie je.“

Príprava na suchu sa netýka len hráčov, ale aj rozhodcov. Aký letný šport hrávate najradšej?

„Leto mi vypĺňa kondičná príprava, skladá sa hlavne z behu. Patrí k tomu aj návšteva posilňovne, ale že by som hrával nejaký kolektívny šport, to sa nedá povedať. Iba veľmi málo. Pri čase, ktorého mám skutočne máličko, je pre mňa individuálna príprava dôležitejšia.“

Anketa o najobľúbenejšieho rozhodcu extraligy, kde ste prvý v hodnotení klubov, vám asi nie je neznáma.

„Článok na Hokejportáli som zachytil. Nakoniec, ako väčšina fanúšikov, aj ja si občas zájdem na vašu stránku. Nesledujem to síce pravidelne, ale človeka to poteší. Hlavne, keď je to hodnotenie z odborného kruhu. Ženie ma to vpred. Viem, že nás hodnotia aj fanúšikovia. Podľa mňa u fanúšikov viac pracujú emócie, možno sympatie, lebo  keď sa vyspíte, často sa stane, že máte na vec iný pohľad. Obe ankety sú však prínosné.“

Autor: Pavol Rajtar

zdroj: www.hokejportal.sk